Tak som si raz žil v podstate (z dnešného pohľadu) bezproblémový život 37 rokov. V ničom som sa neobmedzoval (nie len v rámci pohybu:), hral som futbal, bicykloval som, posilňoval som, zapájal sa do všetkých možných pohybových aktivít v prírode.
Až jedného dňa – samozrejme v sobotu, v deň voľna – som pocítil nezvyčajnú bolesť v driekovej časti chrbta, celkom dole, v ľavej časti (v ďalších mesiacoch sa mi však bolesť rozšírila aj do nôh). V domnení, že som si natiahol sval, som sa to pokúšal rozcvičiť. To som však nemal robiť, pretože následne sa mi po strečingových cvikoch bolesť vystupňovala do takej podoby, že som s bolesťami došiel do postele, ktorá sa mi čoskoro stala druhým a v podstate jediným domovom na dlhú dobu…
Nasledovalo:
Obsah článku
Ďalšie 3 mesiace = obdobie temna.
Môj život „tvoril“ za toto dlhé obdobie len trojuholník posteľ, záchod a sprcha. Infúzie, lieky, MRI s nálezom hernie disku, sem-tam doktori, či už neurologička, obvodná lekárka alebo rehabilitačná sestra. Nič nepomáhalo, mal som problém chodiť, vydržal som len niekoľko metrov, v aute som pri každom podskočení cítil každú nerovnosť, či jamku. Bol som úplne závislý na všetkých okolo, práca pre mňa prestala existovať, pri pomyslení na operáciu totálny chaos v hlave a frustrácia, pretože sa to rovnalo obmedzeniu na celý život. Nepripúšťal som si ju…
Ďalšie 3 mesiace = obdobie beznádeje.
Napriek tomu, že som stále trpel, snažil som sa postupne cvičiť ľahké cviky, podstúpil som 2x ozón a zlepšenie bolo stále len minimálne. Každá činnosť mi prinášala nekonečné utrpenie, pohyb bol zásadným spôsobom obmedzený, keď som na chvíľu sedel, mal som pocit, že sedím snáď na „klincoch“. Minúta státia alebo sedenia bola nekonečná… Pochopil som, že operácia je možno nevyhnutná. Návšteva neurochirurgie bola neodvratná a tam rozhovor, ktorý vám vôbec nepomôže – nemyslím to však z pohľadu, že lekár alebo nebodaj jeho tím boli nejakí nepríjemní. Dozviete sa, že už to navždy bude iné, s obmedzením, nemôžem robiť toto a toto, operácia môže, ale nemusí pomôcť. Najúprimnejší a najosobnejší rozhovor s lekárom aký som kedy mal neviedol k jednoznačnému riešeniu. Idem ďalej…
Ďalšie 3 mesiace = obdobie malej, veľmi malej nádeje.
Cvičím – sm systém, chodím, dokonca trošku pobehnem. Všetky pohyby idú akosi lepšie, ale s podtónom bolesti. Niekedy výraznejšej, niekedy menej zásadnej. Ak mám nejaký deň, ktorý je „lepší“, nasleduje ihneď vytriezvenie v podobe ďalšieho „bolestivého“ dňa. Je to veľký boj s vlastnou psychikou, ktorá je ťažko otestovaná už predchádzajúcimi mesiacmi – obdobiami temna a beznádeje a stále nie je koniec. Cítim sa po cvičeniach psychicky a hlavne fyzicky vyčerpaný, zvládam však na konci obdobia aj trojkilometrové prechádzky (po 9 mesiacoch !). Na druhý deň však neviem presne, či mám svalovku alebo cítim opäť tú istú bolesť…
Súčasnosť
Absolvoval som ďalšiu návštevu neurochirurgie, pretože som niekedy totálne vyčerpaný. Lekár mi však povedal, že všetko iné je lepšie ako operácia a pokiaľ tam je z časového hľadiska zlepšenie, posun, je potrebné ďalej pokračovať, operovať sa dá vždy… Takže stále bojujem, ale nie je to vôbec ľahké. Stále mám pocit, že mám chrbát ako vo zvierači, aj keď sa lepšie pohybujem, mám zase viac sily v nohách, svaly na chrbte sú viditeľne tvrdšie, ale bolesť tu stále je. Pokúsim sa opäť na tom popracovať a uvidím ako to budem zvládať, našťastie (to je termín, ktorý už ani nepoznám) nevykonávam v profesii manuálnu prácu, takže to môžem skúsiť…
December 2014
Po vyše mesiaca (znovu) chodenia do práce sa mi znenazdajky opäť vrátila silná bolesť pri sedení. Riadne ma to prekvapilo, pretože som nevykonával nič záťažové, zvýšená bolesť ma drží už 3 dni, posledný deň je menšia. Prejavuje sa to sťahovaním svalov najmä na lýtkach ako keby som ich mal z „betónu“. Teraz som si spomenul, že lekár mi spomínal niečo o fázach bolesti, kedy sa to môže prechodne na niekoľko dní zhoršiť. V prípade, že by to trvalo viac ako dva týždne, asi by to nebolo úplne ok, krátkodobo je to však normálne. Postupne som prešiel cviky, ktoré tu mám na webe a asi najviac zabrali McKenzieho cviky, ktoré som ale vôbec nesilil, jednoducho len niekoľko krát denne pretiahol chrbticu. Uvidíme, normálny pracovný život sa síce stále nekoná, ale čakal som, že to bude horšie. Ak dokážem chodiť, nevzdávam to…
Január 2015
Tento mesiac sa prekvapivo cítim asi najlepšie, viac chodievam na prechádzky, niektoré dni pocvičím McKenzieho alebo SM systém. Prestávam si v práci všímať chrbát, dostanem sa k nemu len keď dlhšie sedím, to už cítim „známy pocit“ v nohách a tu mi pomôže len sa poprechádzať alebo zmeniť polohu. Zvládam aj náročnejšie pohyby, cítim, že si môžem dovoliť (v pohybe) oveľa viac. V práci som v plnom nasadení, využívam však každú možnú chvíľu na odpočinok, či už je to dovolenka alebo lekár a podobne. Najideálnejší pomer ako si zachovať pohodový deň bez nejakej výraznej bolesti je čo najčastejšie striedanie sedenia s pohybom – pri niektorých polohách však cítim obmedzenie okamžite, avšak s menšou dávkou bolesti, ktorá sa dá vydržať. Je to pomaly rok a dva mesiace a stále sa to po malých dávkach zlepšuje. Pokračujem teda v nastolenom trende + nejaké vitamíny, bez liekov.
Február 2015
Opäť viac-menej pohodový mesiac, iba 3 dni (naozaj) ťažké obdobie. Pravidelne cvičím (nie však každý deň), najlepšie sa cítim po dlhšej chôdzi, kedy mi nohy zosilnejú a chrbát to potom lepšie zvláda. Na aute som takmer prestal jazdiť a tento krok jednoznačne odporúčam. Progres v liečbe je evidentný, akurát, čo ma trápi najviac je sedenie, ktoré sa výrazne, na rozdiel od ostatných pohybov, nezlepšuje a najmä v práci je to pekná otrava. V tomto štádiu jednoznačne neľutujem, že som nepodstúpil operáciu, dúfam však, že to nezarieknem:) Chrbát však v žiadnom prípade nepresiľujem, neprenášam ťažké veci a pod. Ak to pôjde takto ďalej, v lete idem jednoznačne na pešie túry do hôr a skúsim bicykel. Uvidíme, zatiaľ však pokračujem v overenom trende. Ak niekto trpí – viem presne čo to je a dúfam, že dokážem, že sa to dá liečiť prirodzenou cestou. Pripravte si teda riadnu porciu trpezlivosti a odhodlania. A pritom ani extra pozitívne nemyslím, je to skôr o pevnej vôli:)
Marec 2015
Progres naďalej pokračuje, nebyť toho, že ma „skolila“ naozaj silná chrípka. Takto som bol 2 týždne viac-menej mimo, necvičil som. Napriek tomu som mal pocit, že ma chrbát bolí menej, opäť najväčšie problémy robí sedenie. Mám pocit, že v nohách už necítim návaly tepla alebo prílišnú citlivosť, len mi pri sedení sťahuje svaly pod kolenom, na lýtku. Po krátkej chôdzi to však väčšinou hneď vymizne. Teším sa na jar a dlhšie prechádzky, možno už aj v lese. Čaká ma ďalší level, prirodzený pohyb mi dáva asi najlepšiu odozvu, čo sa deje s chrbticou. Veľa zdravia a veselé sviatky!:)
Apríl 2015
Jednoznačne najlepší mesiac, chrbát a nôžky síce bolia, ale mám viac pohybu a to sa odzrkadľuje v zlepšenej kondícii. Mám lepšiu silu v nohách, dokonca som prvý krát vyliezol aj na bicykel. Cvičenia doma nahradzujem prirodzeným pohybom a keď mám trochu času a počasie neblbne, chodím na prechádzky. Pol hodinka rýchlej chôdze mi dá dostatok energie na vysporiadanie sa s bolesťou pri sedení v práci či aute. Ak pociťujem prílišnú únavu, dám si jeden-dva dni voľna a pokračujem ďalej. Pokračujte aj vy, zvládneme to – veľa zdravia!
Máj 2015
Tak máme tu konečne máj a sním aj teplo. Pohyb som rozšíril o bicykel, necítim pri normálnom zaťažení bolesť chrbta, svalové limity ale áno – chce to viac praxe. Stavce si ako keby neustále hľadajú svoju správnu polohu, keď si ľahnem na chrbát a povytáčam sa, puká to dole poriadne… Ak sú bolesti, nie sú akútneho rázu, som naozaj veľmi rád, že môžem „fungovať“ v bežnom živote bez výrazných obmedzení. Pokračujem v overených cvičeniach, s výnimkou dlhého sedenia alebo neprirodzených polôh je stav dobrý. Na konci mája som v dôsledku dlhého šoférovania večer veľmi cítil nohy (od platničky), po odpočinku sa to na druhý deň zlepšilo. Využite pekné počasie na výlety do prírody (bol som tiež na hrade), nášmu chrbtu to veľmi pomáha. Držte sa!
Jún 2015
Letné počasie a kúpa celoodpruženého bicykla (perfektne filtruje vibrácie od ciest a netlačí mi na platničku) ma vedú k neustálemu pohybu vonku, či už na cyklistickom chodníku alebo v lese. Cítim sa dobre, niekedy ma bolí chrbát viac v hornej (driekovej) časti ako v nohách, kde mám teraz väčšinou len občasné bolesti premenlivého rázu – od stehien po lýtka, väčšinou vzadu, niekedy aj po stranách. Pohyb mi opäť značne posilnil nohy a cítim istotu v nohách, fungujem ako normálny človek, ale stačí nesprávny pohyb alebo posed a chrbát mi hneď naznačí, že to nie je ok. Ak to ignorujem, bolesť sa systematicky rozširuje do nôh a to ma donúti hneď urobiť zmenu… Bolesť nie a nie zaniknúť, ale to že vyjdete na bicykli na 800 až 900 metrov vysoké kopce tiež niečo dokazuje, pred rokom som si totiž myslel, že keď prejdem 3 kilometre peši, budem hrdina. Takto pomaly pridávam záťaž a skúmam limity pohybu s bolesťou. Prekvapujúco zisťujem, že aj napriek poškodenej platničke telo dokáže s daným stavom „pracovať“ a vynára sa mi na povrch japonská verzia boja proti bolestiam platničky formou okamžitého prirodzeného pohybu v čo najširšej miere ihneď po hernii. Mal som to tak nastaviť hneď na začiatku alebo opatrne, pomaly stupňovať pohyb ako som to robil ja? Uvidíme, chrbát stále pracuje…
Júl – August 2015
V extrémne horúcom lete pokračujem vyslovene v prázdninovom tempe: vôbec necvičím, len chodím na bicykli a pešo. Uvidíme aký efekt to bude mať na môj chrbát. Cítim sa podobne ako pred mesiacom. Viac popíšem môj stav po „prázdninách“. Nech nás platničky počúvajú!
September 2015
Cez letné mesiace som nabehal cez 400 km na bicykli (kopce, lesy, cesty) a moje nohy riadne zosilneli. Vykonávajú nielen dôležitú oporu pre státie či chôdzu, ale taktiež pri vstávaní, dvíhaní bremien a ostatných činnostiach, keď sa zapájajú svaly v driekovej časti chrbta. Môj pohyb sa výrazne zlepšil, činnosti, ktoré mi predtým okamžite spôsobovali bolesti sú teraz lepšie zvládnuteľné, a aj keď cítim obmedzenie a po istom čase bolesť, je to omnoho lepšie. Začal som častejšie vykonávať aj také typické bežné pohyby v domácnosti, okolo domu a čuduj sa svete, že i také vysávanie pekne rozhýbe chrbát tak, že prestane po dlhšom sedení bolieť. Môj pohyb je oproti stavu z takmer pred dvoch rokov subjektívne výborný/omnoho lepší. Ľudia okolo mňa mi hovoria, že to na mne nie je ani vidieť. Je to aj preto, že to možno ani sám nechcem, aby to videli… Dva roky! Toľko času som potreboval, aby som toto mohol napísať. Boj s platničkou je jednoducho na dlhé trate. Ideme ďalej, veľa sily do ďalšieho boja nám prajem:)
Október 2015
Koniec pekného počasia ma núti vymyslieť alternatívu k pohybu vykonávaného vonku. Budem sa snažiť nájsť zostavu cvikov, ktoré mi pomôžu rýchlo sa vrátiť do optimálnej pohody v prípade, že sa jedno ráno zrazu cítite úplne „pod psa“ a neviete prečo – určite to poznáte. K tomu by mi mohol pomôcť aj nejaký dobrý fyzioterapeut, chystám sa navštíviť jedného na základe overeného a pozitívneho podnetu čitateľky tohto blogu, rozpísal by som potom vlastnú skúsenosť. Platnička stále bolí, ale pracujem viac-menej v normálnom režime. Keď máte nejaké overené skúsenosti alebo cviky, podeľte sa s nimi v komentároch, môže to pomôcť veľa platničkárom. Ďakujem a prajem čo najmenej bolesti nám všetkým..
November – December 2015
Tak opäť po dlhšej pauze pridávam nové info. Dvakrát som totiž absolvoval vyšetrenie u fyzioterapeuta Mgr. Jendrichovského v Starej Ľubovni (odkaz na web a ďalšie informácie: http://physioplus.sk/), ktorý je známym fyzioterapeutom v manuálnej medicíne nielen na celom SK, ale venuje sa tiež vzdelávaniu, kurzom a vydávaniu publikácií – zriadil Centrum fyzioterapie a vzdelávania. Určite si pozrite jeho naozaj zaujímavý profesný profil. Čo je však pre mňa najdôležitejšie, veľmi mi pomohol. Vyšetrenie, ktoré nie je vôbec fyzicky náročné, naznačilo, že nedochádza už ku koreňovému dráždeniu vystupujúcich nervov a môžem pomaličky zvyšovať rozsah pohybov. Dôležitejšia skúsenosť však spočíva v poznaní, že potom, čo pacient opustí nemocnicu s hrozivým nálezom a diagnózou: hernia disku, je dôležité pochopiť, že ďalším článkom v liečebnom postupe nie je možno hneď návšteva neurochirurga, ale fyzioterapeuta. Škoda, že náš zdravotnícky systém túto postupnosť nenariadi automaticky tak, aby hneď vedľa neurológa stál človek, ktorý rozanalyzuje vplyv poškodenej platničky na pohyb pacienta a ďalšiu liečbu prirodzenou cestou s nastolením odporúčaných cvikov. Minimálne „psychologický“ prístup Mgr. Jendrichovského v podobe pozitívnej energie ma zbavil niektorých nesprávnych návykov a vyhodnocovaní bolestí, ktoré potom obmedzovali môj pohyb a šokujúco som zistil, že za niektoré napr. nemôže poškodená platnička. Čo na to povedať? Len vyskúšať, svojom edukačnou činnosťou má tento naozaj fundovaný fyzioterapeut svojich vyučených žiakov po celom SK! Mne zostáva skonštatovať, že je škoda, že som sa o ňom dozvedel až tak „neskoro“. Pre viac info píšte do komentárov alebo na hore uvedený kontakt. Okrem toho vám všetkým opäť ďakujem, že tu chodíte a dávate informácie, ktoré pomáhajú ostatným a z celého srdca všetkým „platničkárom“ želám pekné, veselé a bolesťou od platničiek čo najmenej rušené Vianoce a prajem šťastný Nový rok, aby sme sa posunuli ďalej úspešne v liečbe 🙂
Január – Február 2016
Ahojte, aj keď sa môj stav prechodne zhoršil neustálym sedením v práci, chrbát je viac-menej stabilizovaný. Aby som preklenul najhoršiu časť roka (z pohľadu pohybu po prírode), prečítal som si eBook Jak se jednou provždy zbavit bolesti zad a skúsil som si niečo vziať a preniesť do praxe. Všetko podstatné som spísal do takej malej recenzie v časti Môj príbeh alebo klikni hneď + samotný autor mi poskytol zaujímavé informácie, ktoré vás isto potešia. Držte sa a ďakujem, že čítate a dávate zaujímavé informácie a komentáre ľuďom, ktorých rovnako trápi chrbát. Veľa zdravia!
Marec – Apríl 2016
Tak a konečne sa dajú vykonávať všelijaké pohybové aktivity aj vonku. Prechádzky, dokonca 2x aj bicykel poriadne zlepšili výdrž chrbta. Tým, že ma chrbát bolí iba po dlhom sedení v práci (na čo si musím dávať pozor), tak si ho postupne prestávam zásadne všímať. A to je dobré znamenie. Pokiaľ sa dá, nesledujte svoj chrbát každú minútu a robte všetky činnosti, ktoré vám bolesť dovolí. Zrejme takto sa potom nielen psychicky dá chrbát postupne dokopy. Aby tu nevznikol nejaký problém, komentáre needitujem, spamy zahadzuje sám systém. A ide to 🙂 Preto píšte skúsenosti a rady pre ostatných, dávajte si však pozor a určite si dva krát všetko premyslite, či vám to (rada, tip) môže pomôcť. Držte sa a nepoľavujte v liečbe! 🙂
Máj – august 2016
Pohyb vonku, sem-tam výlet do prírody, bicykel, nový článok o DiscoGelu ako novej formy liečby poškodenej platničky. Zatiaľ stále nepripúšťam akýkoľvek operačný zákrok, aj keď niektoré dni sú po dlhom sedení obzvlášť ťažké. Pohybom regenerujem… Podľa reakcií čitateľov vidím, že leto prináša problémy s cestovaním. Mám to podobne, preto cestujem s prestávkami, pomáhajú mi tiež určité cviky, ktoré mi niekedy uvoľnia tlak v platničke. Užívajte si leto a potrápte chrbát prirodzeným pohybom a cvičením. Veľa zdravia! 🙂
September – december 2016
Po pol roku sa ozývam opäť. V skratke: stav hernie stabilizovaný, problémy so sedením pretrvávajú, ale je to lepšie ako napríklad pred rokom. Tým, že sa hernia disku zaručene ozýva každý deň, po čase zistíte, čo alebo aký úkon na ňu platí, aby sa bolesť trošku zmiernila. Dôležitou súčasťou je tiež pevná vôľa, ktorá je pre psychiku tak povediac kľúčová. U mňa teda platí, že prirodzený pohyb je najlepším liekom na herniu, uvidíme… V komentári dole som vám všetkým zaželal pekné Vianoce + šťastný Nový rok a pokiaľ by mal niekto záujem viesť alebo prispievať na túto stránku, ozvite sa mi hore cez kontaktný formulár.
Júl 2017
Aj napriek tomu, že som sa dlho neozýval, som stále tu. Okrem platničky má človek veľa iných problémov a je nútený ich riešiť. Preto nebol veľmi čas na nové články, avšak pred nedávnom mi čitateľ Matej poslal svoj perfektne spracovaný príbeh o poškodenej platničke a ako sa z toho dostal. Veľmi zaujímavé čítanie a hlavne rady, ktoré sa mu osvedčili – prečítajte si to tu. Ďakujem ešte raz Maťo! Ostatní, napíšte pokojne nejaký príbeh aj Vy – verte mi, že nie ste v tom sami! Ďakujem, že čítate tento blog 🙂
September 2017
Konečna sa to rozbieha! Ďalší reálny a perfektne spracovaný príbeh Zuzky a jej boj s „neposlušnou“ platničkou (prečítajte si to tu). Veľmi zaujímavé čítanie a skúsenosť. Ďakujem ešte raz Zuzka! Ostatní, napíšte pokojne nejaký príbeh aj Vy – verte mi, že nie ste v tom sami! Ďakujem, že čítate tento blog 🙂
Fórum je dočasne pozastavené, pre malý záujem o diskutovanie skrz iný kanál – portál. V prípade záujmu ho opäť spustím.
P.S.: Článok bude časom samozrejme ďalej aktualizovaný
—–
Jún 2018
Čaute, po dlhšej dobe opäť nový, zaujímavý článok – tento raz priamo od Pain Clinic – Centra liečby bolesti, v ktorom sa dočítate ako sa dnes moderne a efektívne operujú platničky pomocou laserovej alebo endoskopickej operácie na klinike Pain Clinic – Centrum liečby bolesti priamo v Bratislave. V článku nájdete aj fotky z operácií a hlavne informácie ako dlho trvá rekonvalescencia. Zaujímavé informácie pre všetkých platničkárov! Začínam opäť pracovať na webe, tešte sa na nové informácie a rozhovory! Ďakujem, že čítate tento web – pomáhate všetkým nám, čo máme problémy s platničkami.
Dobry vecer, ja som vam predcasom pisla ohladom mojho manzela, ktory ma obdobne problemy ako vy, manzel sa zatial drzi statocne, chodi do prace, zvlada to myslim v pohode, samozrejme niekedy ho noha zaboli.Cvici nadalej kazdy den, raz mesacne chodi k fyzioterapeutke, dufam, ze to uz bude len lepsie a lepsie… je bez liekov ale chcem sa vas spytat ake vitaminy beriete vy.. drzim palce a prajem nadalej len zlepsovanie vasho stavu… S pozdravom Andrea
Dakujem Andrea, ze ste sa ozvala. Dakujem za povzbudenie. Neberiem nic extra vitaminy, bezne dostat v kazdej lekarni:) Cetebe, Milgamma – komplex B vitaminov na „regeneraciu nervov“ (naozaj odporucam), pripadne sem tam multivitamin AZ spektrum. Jem ale viac ovocia a zeleniny, snazim sa stravovat rozumne, ale vecer pivko alebo chipsy raz do mesiaca padnu, ak sa hraje Liga majstrov aj viac:) Omnoho viac ale chodim na dlhsie prechadzky, spolu s cvicenim na chrbat (mckenzie+sm system), s ktorym to urcite neprehanam, to tak nejako striedam. Proste treba zit normalny zivot…
Zelam aj Vasmu manzelovi, nech sa uzdravi co najviac a najskor, tato cesta nie je o jednom tyzdni ci mesiaci. Drzim palce! A pripadne napiste ako ste na tom po nejakom case…
Dakujem za odpoved, aj manzel cvici Mckenzie cviky k tomu este pilates a fyzioterapeutka ho teraz uci ako ovladat, resp. pracovat s hlbokym svalstvom, aj mu kupim tie vitaminy, co spominate, dufam, ze ich bude jest… v praci funguje, ale stale mam pocit akoby sa nepretrzite kontroloval, aby neurobil nejaky zly pohyb… A on ma naozaj dost namahavu pracu, pracuje v sklade v Heinekene, kde ma dennodenne namahane nohy a aj krize, hovori, ze odkedy je v praci stav sa nezhorsil tak snad a verim tomu ze cvicenie zabera… zelam pekne bezbolestne dni a vela zdaru…. Andrea
mozno to bola tato repriza:
http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/114/2888
Ahojte
Btw STV2 relácia ambulancia , v Archive je časť o miniinvazivnej chirurgii chrbta z Ružomberka. Odporúčam pozrieť.
oliver, este nie je v archive, cakam, kedy ju tam daju, bola to relacia tusim z 27.1.2015
brano, rehabilitacnej som sa pytala, povedala, ze treba zvykat postupne chrbticu na ten tlak, aj tie svaly. aby nezabudli na sedenie…. uz som od stredy doma, od pondelka som uz nebrala ziadne tabletky od bolesti a ani ziadne ine, cvicim len to, co mam od rehabilitacnej na papieri – cviky v lahu na chrbte, na boku a na bruchu, sedenie pridavam po pol minute, dnes mozem uz 6 minut, robim to tak, ze pri ranajkach, obede a veceri si tolko sadnem, samozrejme, snazim sa sediet tak ako sa ma… ziadnu bolest necitim, mam pocit, ze takmer celkom fungujem, akurat davam pozor na rovny chrbat
admin – ano, mne len vystikli to, co sposobovalo utlak nervoveho korena, okamzite sa mi ulavilo, mala som 6 stehov, rana ma asi 4cm
Ahoj Andrea, s tym sedenim to nechapem… Skus z nich dostat nejake vysvetlenie, preco uz mas sediet, ak by sa dalo. Len bud opatrna, nerob viac ako ti povedia, rana (vnutri) je este nezhojena a este stale citis aj podporu liekov. Je super, ze sa tak dobre citis, ja som bol po operacii slaby ako mucha.
a zabud,a som napisat, ze cvicenie serie cvikov z toho lajstra, co mi dali mi v serii po 12 cvikov trva nieco malo vyse hodiny, ale niet sa kam ponahlat, takze pohodka 🙂
admin – operacia trvala hodinu…. z izby ma niesli o 7.50, prebrala som sa na odspavacke o 10.30 a o 11.20 som uzbola spat na izbe. do vecefa som lezala na chrbte, vecer som striedala boky. druhy den kratka jemna rozcvicka s rehabilitacnou a ukazka, ako vxtat z postele a jedna prechadzka po izbe po vlastnych.potom som to este po
oludni zopakovala. dva dni infuzie vratane niecoho od bolesti, t.j. streda rano operacia, piatok rano posledna imfuzia, teraz uz len tablety na opuch a v pripade bolesti, o mi ani ndtreba…dnes (sobota) som uz dostala povolenie aj na sprchu
stravu tu nosia na izbu (inac varia bozsky) , akurat obedujeme ako v stanicnom bufete, cize postojacky 🙂
Ahoj Andrea, vyzera to, ze Ti len „odstikli“ cast platnicky, ktora Ta tlacila, operacia prebehla rychlo, pooperacny priebeh uplne v pohode… Este by ma zaujimalo, ci Ti ostala nejaka jazva a aka je velka. Ale bolesti si musela mat naozaj velke, ked na salu Ta viezli s nohou pri brade:( Ale teraz uz snad iba same dobre veci ako napr. cvicenie Ta caka alebo dobra strava:)
ahojte,
admin – je tu skvela neurochirurgia, vecne plna, maju super referencie. sidli v novej budove, zuper modefne vybavenie izieb, pristup lekarov a sestriiek az neslovensky, strava vynikajuca, …. citim sa tu ako v interhoteli a to ani nie som na nadstandarde. je tu aj wc prisposobene tak, ze take specialne madla, kde sa clovek moze zapriet celym predlaktim.
brano – vcera som 2×1 minutu sedela, dnes mam nariadene 2×2,…. vypracovali vlastny rehabilitacny program, ktory nam tu v telke na izbe pustaju, zaroven chodi rehabilitacna sestra kazdy den k nam na izbu cvicit a dostali sme to aj na papieri – presny rozpis cviceni pre prve 4 tyzde po operacii a tiez nakreslene a rozposame jednotlive cviky, ktore sa prevadzaju na posteli a par postojacky pri posteli. dnes som uz dve minuty sedela a mala som super pocit, prvykrat som aj sla o jed o poschodie vyssie a potom aspat, pod dohladom a za insfrukcii rehabilitacnej sestry. cize s tym sedenim sa lisia od inych zariadeni, ale ja im verim, su tu samk mladi lekari, cca styridsiatnici, iektori aj mladsi, ktori sa vzdelavaju a vecne nieco nove nastuduju….s tym sedenim to vraj maju overene, pytala som sa na to narokom, nemavaju recidivy
Andrea je super ze sa cítiš lepšie , nech to všetko dobre dopadne.
Ahoj Andrea, cakal som na tvoju spravu, blahozelam. Na tych nohach je clovek len na chvilocku (pozn. pre „neoperovanych“),je to viacmenej test, ci vsetko fachci. Takze ak fachci, je to super. Teraz pekne pooomaaaaliiiickyyy dalej. Drzim palce. Bacha hlavne na to sedenie, mesiac na to zabudni.
ahojte, tak uz som po operacii, musimpovedat, ze sa citim ako znovuzrodena, ziadnabolest (pritom na salu som na voziku sedela tak, ze som si koleno musela tahat k brade)….prebrala som sa uplne cula, jednym slovom parada. operovali ma vcera, dnes som uz mala rehabilitaciu, vstala som z postele a bolesti ziadne, kusok citim ranu, inak nic. tu v martine je uzasna starostlivost, klobuk dolu
Ahoj Andrea, to si ma naozaj potešila, že takto dobre to všetko dopadlo:) V Martine? tam je neurochirurgia? To som nevedel. Ako dlho prebiehala operácia? Na druhý deň na nohách? Tak držím palce s rehabilitáciou, ľahší – druhý, ale dosť podstatný krok opäť k normálnemu životu.
Este jedna vec, pri 6 mm mas uz tu platnicku extrudovanu (vytecenu) + tie sekvestre („ulomky“)?. Ja som mal 13 mm, 6 sa mi nezda vela.
Cca po 1,5 mesiaca od operacie som zacal opatrne robit na notebooku na takom stoliku na nozkach , poleziacky. Do kanclika som isiel po troch mesiacoch, tak na pol dna, 3 hodky, na obed domov. Bohvieaky vykon to nebol… Teraz po4,5 mesiaci dam v praci aj cely den, castejsie ale tak 6 hodin. Mam vlastnu firmu, tak si to mozem davkovat ako chcem to je velka vyhoda. Kupil som si aj taku specialnu stolicku swopper, na nej som sedel najskor po kuskoch, teraz je to uz lepsie. Skor je to ale myslim o uprave pracoviska, dvihol som si stol, ta stolicka ma nastavitelnu vysku, tak mam az 60 cm, dvihol som monitor… Je to cele velka zmena v zivote, ale tak to uz budes mat dane, tak je lepsie ju proste prijat a cvicit, prechadzat sa, davat bacha na krize (bedrovy pas), smiesne sa zohybat a lahat atd. A nedat na depresivne skusenosti niektorych znamych… Chcem verit, ze pokazit si to clovek po operacii vie hlavne sam. Kludne potom napis, skusim dat daku laicku radu bez zaruky.
Brano, dakujem za info, budem sa zaujimat o tu metodu, este som o nej nepocula…. a ty si este na PN? pravdupovediac, momentalne si este neviem predstavit, ako vydrzim tak dlho na pn (ved uz teraz som 2 mesiace), ale tak asi po operacii zmenim nazor…. moja extruzia je 6mm, nie je to tak otrasne, tak snad len odrezu tu vytrcajucu srandu a bude…. ale velmi ma potesi, ak sa na teba potom budem moct obratit s otazkami
Ahoj Andrea, vedel som to podla prakticky rovnakej skusenosti mojho kolegu, jeho tiez zazracne ponapraval. Ja som si len vravel, ze to predsa nemoze fungovat, napravit zrazu zranenie spred 30 rokov… Netrufam si nazvat ho sarlatanom, ale nesiel by som k nemu. Keby videl moj prispevok asi by ho porazilo, tak sa mu touto cestou ospravedlnujem. Po operacii ti doporucujem neponahlat sa s cvicenim a sedenim, ja som dodrzal to, co mi kazali, 4 tyzdne bez sedenia a cvicil som asi 2 mesiace len take pri zivote udrziavacie cvicenia v leze na chrbte v posteli. Teraz som 4,5 mesiaca po operacii a asi 2 mesiace cvicim metodu Roswity Brunkow (pod obcasnou kontrolou rehab. Sestry), a citim sa „pevny“. Chcel by som pomaly prejst na SM system, zda sa mi v nasej situacii vhodnejsi az neskor – neviem, ci presne tak ako to chcem urobit ja. To cvicenie Brunkowovej je o aktivovani svalov po ich „nicnerobeni“. Tak este raz drzim palce na tej operacii, ak sa da, tak sa vyhni srobom, nech je to co najviac mikro (discektomia).
Brano – to si trafil takmer presne, o 10 menej… pravdou je, ze tie stare veci mi ponapraval… ale oblast krizovej kosti mam pocit, ze mi riadne rozbabral, este dodnes tam mam velky opuch, ktory som predtym nemala… no, to je uz jedno, v pondelok nastupujem, v utorok snad operacia… samozrejme, ozvem sa
Ahoj Andrea, asi viem o kom pises (som z Popradu). Odhadujem, ze si u toho chlapa nechala 250 eur… Pri extruzii ja hlasujem za operaciu. Drz sa a mysli pozitivne!
admin dakujem, ja uz mam tych bolesti celkom dost…. bola som minuly tyzden v kezmarku u jedneho ortopeda/chiropraktika, ktory ma tak specialny pristroj, ktorym do teba pusta vyboj, teda, aspon dufam, ze som to spravne pochopila, kedze hovoril o kilowattoch… bola som unho vyse hodiny, „strielal“ do mna tou pistolou s vybojom velmi velakrat… napravil mi stare veci este z cias mojej havarie spred 12 rokov (o niktorych som ani nevedela), ale hlavny dovod, preco som k nemu sla (ze mi nejako pouvolnuje nervy) nenaplnil…. resp. povedal, ze pricinou mojej extruzie je zapal krizovej kosti, ktory potom nasledne vyvolal dalsie akcie v tele…. kedze som mala aj po jeho navsteve obrovske bolesti, cvicenie som uplne vynechala (on mi odporucal najma natahovaci cvik – sadnut si na paty a lahnut do predklonu a co najviac natiahnut dopredu ruky a vydrzat takto aspon 20 minut)…. lenze aj SM system mi sposobuje bolesti, nakolko to pnutie v nohe mam neskutocne silne, kvoli nemu sa neviem ani poriadne vystriet…. takze som viacmenej rozhodnuta absolvovat operaciu… (na tu by som mala ist buduci tyzden)
Andrea , držím palce, nech si skoro fit! Oliver.
Andrea, absolutne chapem tvoje rozhodnutie a prajem vela stastia, nech to dopadne najlepsie ako moze. Dufam, ze sa s nami potom podelis o svoje skusenosti, podrobnosti:) Zapal krizovej kosti? Toho sarlatana s elektrikou by som poslal do rovnako vybaveneho kresla… No comment
Ahojte,
Andrea: áno, vyzerá to na herniu, záleží od toho, či „len“ tlačí na nervy alebo aj niečo vytieklo do chrbticového kanálu (sekvestrácia) a tam to môže dokonca putovať. Zmeny v bolestiach sú pri hernii typické, poznám to dokonale, akonáhle sa zdá, že mi bolesti uspokojivo ustúpili a nazdávam sa, že takto by som v pohode vydržal, príde napr. na druhý deň šok, pretože ma to opäť bolí a mám pocit, že som sa nikam (s liečbou) nedostal.. toto sa mi opakuje v určitých časových slučkách – celkovo sú ako keby tie veracajúce bolesti miernejšie, aj keď s podobnými príznakmi. Čo je však neodškriepiteľné, tieto prinavrátené stavy strašne ubíjajú psychiku pacienta. Chce to výdrž a pokračovať v liečbe podľa vnútorného pocitu tela, povedal by som to asi tak, že keď si vyčerpaná, zbytočne to nepresiľuj, dokonca necvič (ja to tak robím, dám si prechádzku) a naopak.
Oliver: Veď som v článku o sm systéme uviedol aj link na lektorov, ktorý sú aj v KE, vidím tam štyroch + tel. kontakty na nich… pozri na to. Išiel by som cestou kvality, pretože sm systém je na začiatku ťažký na správne pochopenie jednotlivých úkonov/cvikov. Niekomu stačia 2-3 lekcie a potom fičíš doma sám zadara každý deň:)
Admin/ áno, ďakujem, stranku poznám, veľa som v nemocnici browsoval 😉 problém na SK stránkach je ze chýbajú recenzie na fyzioterapeutov podľa regiónov ( ak niesu skryte v dlhých fórach ) .. Preto moja otázka tuto do pléna :)) btw, otázka je zastarala, dnes som bol u Ivety Kvokockovej na Jazere v Košiciach , prvý dojem veľmi dobrý. Povolaním fyzioterapeut a ma súkromnú prax kde robí iba sm systém, zatiaľ odporúčam.
Ste niekto z Košíc? Hľadám teraz dobrého fyzioterapeuta a trénera na sm systém , viete mi poradiť niekto ?
a este tu citam o vytecenej platnicke… to je aj moj pripad (mam extruziu, co je jedna z foriem hernie)? ak som spravne pochopila, tu je na to obrazok:
http://www.sempersa.sk/index.php/blog/127-bolesti-chrbtice-ii-vyskocena-platnika
ahojte,
dakujem vam za odpoved a dalsie prinosne prispevky
ja som absolvovala aj druhu ozonovu terapiu (22.12.), po ktorej sa mi vyrazne ulavilo, chodila som uz uplne normalne, aj ked som cca po 20 minutach chodze mala potrebu lahnut si (a po 5 minut sedenia tiez)…. dodrziavala som kludovy rezim a cvicila zakladne cviky mckenzieho… proste, vsetko bolo ok, az pocas ostatnych troch dni sa moj stav podstatne zhorsil, povedala by som, ze sa vratil na zaciatok do predozonoveho stavu…. som z toho uplne sokovana, lebo som naozaj poctivo dodrziavala kludovy rezim…
viete mi, prosim, poradit, ci sa mckenzieho cviky mozu cvicit aj cez bolest?
Ahojte,
Brano: vdaka za toho „Terminatora“:) Tak ako som sa trapil pred rokom a ako teraz je poriadny rozdiel – a to len cvicenim, zmenou niektorych navykov a skuskou vlastnej vole, dokedy som schopny vydrzat. Clovek urcite vydrzi velmi vela, kazdy ma ale ine okolnosti a preto moze byt operacia celkom solidnym riesenim. Ja som si povedal (hlavne kvoli tomu, ze sa velmi bojim operacie – beriem to tak, ze by mala byt max. len jedna), ze to skusim najprv bez a uvidime. A mozem povedat, ze priroda je mocny pan, ale nie vsemocny (zatial). Som velmi rad, ze niekomu (Tebe) pomohli tieto moje informacie tu na webe, ktore som nemohol predtym nikde v ucelenej podobe na SK najst a nevedel som, ani som nemal tusenie co mam robit a ako (mnohi lekari ako obvodny, neurolog a podobni tiez)…
Oliver: Ako kazdy, to mas uplne specificke s platnickou a tam poradi len odbornik, clovek, ktory toto nevidi prvy krat alebo necita o tom len tak ako ja vsade po internete. Neviem, ci som spravne pochopil, ale vytecena znamena, ze Ti beha po miechovom kanaly alebo „len“ precuhuje a tlaci na nerv? Pretoze to druhe je hernia a je to to iste, co mam napriklad aj ja. Ak fungujes skoro „normalne“, neviem ci by som do toho sprtal. A operacia (co mne bolo v RK povedane) je stale operacia, aj ked nemusi byt taka invazivna. Ty (+lekar) to vsak poznas najlepsie.
Dnes som napisal nový článok: SM systém – cvičenie, info, video, vlastná skúsensoť, precitaje si.
Admin, Andrea: áno vytecena myslím doslovne extruziu( neodtrhnutu). Napísal som to takto, lebo na nete ľudia často používajú pojem hernia aj pri protruzii, čiže posunutej platničke, a to je rozdiel. Teraz dúfam ze moje nekonečne browsovanie po nete a “ učenie sa “ za nieco stalo a ja sa nemýlim ;)).
Andrea: pichli Ti to pod CT predpokladám ?
Admin, ako srab mi nepripadas ani nahodou, skor by som ta nazval Terminator. Keby som sa trapil ako ty, tak by mi z toho drblo, ver mi, ze normalny smrtelnik by to nedal. Odkial si? Neskusis na rehabilitaciu Prof. Gutha – myslim, ze v BA ma ambulanciu (knihu Bolest a skola chrbtice asi poznas, ak nie, tak doporucujem, aj kvoli pozitivnemu duchu knihy).
Ahoj admin, neber prosim zle moju „skepsu“. Nepripustas ale aj moznost, ze telo sa zregeneruje aj po operacii? Najma ked po nej necitis bolest, ktoru si citil pred nou. Vidim, ze to je este nadlho, ale to mi pripada celkom fer. Pomaly si zvykam na smiesne zohybanie sa po spadnute veci a pod., ked ma pichne v svale, tak cca viem, co to bolo a co to chce (este na tom pracujem). Myslim, ze som asi 300x mudrejsi ako som bol predtym. Pripadam si taky lepsie vyzbrojeny do boja, co ma caka. Ale viem, ze som mal stastie. V tom Ruzomberku to maju namakane, aj to znizuje riziko operacie. Som rad, ze som nasiel tvoj blog ci co to je, citim sa neisto a tiez sa potrebujem vyrozpravat. A pokial mozno takym pozitivnom sposobom. Fakt verim, ze je to o odhodlani a v tomto si mi pomohol. Tak diky.
Ahoj Oliver, ja doporucujem tiez ten Ruzomberok – bud prednosta MUDr. Rusnak alebo MUDr. Durny. Ja som bol u Rusnaka. Mne vysvetlovali, ze je nebezlecenstvo, ze extrudovana cast platnicky moze v tele putovat (v miwchovom kanali) a niekde prirast a nikto nevie kde. Moze to byt bez problemov a moze to byt aj zle. Mne vybrali tu extruziu a potom nejak poplatali ten zbytok platnicky. Mam trochu pocit, ze nie je velky rozdiel medzi tym, ak budes s tymto stavom cvicit az do zlepsenia alebo ak pojdes na operaciu a zostane ti skoro rovnako poskodena platnicka – podla mna je to v oboch pripadoch o tvojom odhodlani cvicit. Myslim ze s touto diagnozou uz z nas ziadni vrcholovi sportovci nebudu. Tiez som pocul vselijake depresivne verzie pooperacnych problemov. Som 4 mesiace po operacii, cvicim poctivo kazdy den asi hodinu, stale sa ale necitim ako pred tymi problemami. Myslim, ze uz sa tak nebudem citit nikdy, ale verim, ze telo naucim fungovat s tym co mam. Tiez citim niekedy trpnutie prsta, ale potom napr. 5 dni nic, je to moje telo, spoznavam ho „nanovo“, ale verim mu. Rozhodnutie musis urobit sam. …
Ahoj admin, dik za reakciu. V zasade som rovnakého názoru ako ty. No ja mám platničku vytecenu, a to čo vytieklo uz naspäť nepojde. Doktor v nemocnici mi hovoril, ze to sa nevstrebáva ako niektorí hovoria , ze ti sa iba trochu scvrkne a ostane to niekde tam ako to je teraz. Ja by som na operáciu šiel iba vytiahnuť ten rosol ab mi tam v budúcnosti nerobil neplechu, a to si predstavujem tou mikroinvazivnou metódou. Proste iba “ pozametat“ a fungovať ďalej ( cvičiť ). Pri laparoskopickom zásahu je to predsa bez rezania svalov.
Ahoj Oliver, po tom,co som vsetko prestudoval, hlavne USA weby a fora (tam to je asi najviac v lieceni popredu), nesiel by som v ziadnom pripade do operacie. Preco? Fyziologicky: Ak telo prijalo cast vytecenej platnicky, zrejme sa s tym vedelo popasovat – spravilo cast liecby namiesto chirurgov. Fyzicky: platnicka ma urcitu nosnost a funkciu, nechaj ju pracovat v tomto mode, po case sabude aj tak vekom degenerovat a mozno neskor bude operacia tak ci tak nutna (to len fabulujem). Ista neurologicka mi povedala, ze tam mala pripad, kedy 12mm vysunuta platnicka neznamenala automaticky operaciu a pacient veselo funguje. Ak bude v buducnosti robit problemy, bude to mozno preto, ze je nespravne zatazovana, svaly tiez nefunguju ok. Ja by som isiel cestou cviceni, tu nefunguje princip odcviknut platnicku a idem dalej. Preto doslo aj k zmene pohladu na operacie platniciek z minulosti, ked vsetko operovali a vysledok bol po rokoch vyslovene neuspokojivy, da sa povedat, ze keby neoperovali nic zasadne by sa nemenilo. Je to ale kazdeho volba… Za mna jednoznacne najlepsie pracovisko neurochirurgie v Ruzomberku, odporucam konzultaciu. Ak je progres v liecbe, este neoperovat. Toto Ti tam mozno naisto povedia. Vela zdaru! 🙂
Ahoj Brano, viem, ze to myslis dobre, ja osobne som si aj kedysi x-krat zelal, aby som nemal na zaciatku volbu a jednoducho musel ist na operaciu. ALE, pokial Ti vysla operacia a necitis bolest, tak si happy man a mozno mas po vsetkych starostiach, poznam vsak vela ludi, ktorym to vsak takto nevyslo, dokonca kolega z prace, ktory si uz neciti cast nohy a na (iba) druhu operaciu mu uz pre komplikacie v chrbtici neodporucaju ist, proste brutal… Preto po 12mesiacoch vidim sam, preco som sa rozhodol a zatial to nelutujem. Ak to bude koniec koncov zle, na operaciu mozem ist aj neskor. Na tomto blogu si mozem aj virtualne poplakat, pretoze v reale som taky srab, ze ani toto poriadne nedokazem:) Nechcem to proste len tak vzdat..
Ahojte ,
Ja som momentálne čerstvo po akútny stav, vytecena L5/s1 momentálne uz bez bolesti. Pred vianočnými sviatkami som ležal v nemocnici, kde som popri štandardnej liečbe dostal aj špeciálny obstrek pod CT prístrojom. Pomohlo to, viem fungovať a bolesti zatiaľ niesu, cítim však trochu útlak na nerv a niektoré pohyby nohy trochu bolia. Cvičím pravidelne cviky na posilnenie spodného brucha, to čo ma naučili v nemocnici. Zároveň začínam sm system, tak uvidíme.
Rozmýšľam však veľmi intenzívne nad tou mikroinvazívnou operáciou , pretože si myslím , ze to čo z platničky vytieklo musí von? Aby to v budúcnosti nerobilo nejaké komplikácie.
Ma tu s tým niekto viac skúsenosti ? Kde všade na Slovensku sa to robí a kde su najlepsi? Vopred vďaka za akékolvek rady a skúsenosti.
Pocuj admin, si fakt statocny, ale neviem, ci sa az zbytocne netrapis, tvoje opisy zneju dost zufalo. Ja si nemyslim, ze ta operacia je az taky zly „koniec“… Ale ja uz nemam na vyber.
Ahojte, cvičím SM-systém už niekoľko mesiacov, mám špagáty-laná, knihy, cd a dvd. Určite to pomáha, snímky akokeby „samo“ opravených platničiek po cvičeniach som tiež videl a čítal komentáre uzdravených ľudí. Je to však stráááášne nadlho a intenzívne cvičiť každý deň. Pripravím o tom tiež článok, kde sa k tomu bližšie rozpíšem…Držte sa:)
A este – pred par dnami som hovoril s clovekom, ktory absolvoval operaciu v Mnichove s tym laserom a den po nej 16 hod. cestu do Popradu… O takomto laseri som aj cital, tomu celkom verim. Tu popradslu rehabilitaciu ma moj kamarat, napriek tomu si ale nemyslim, ze tento laser ti s tak vaznou diagnozou pomoze, je to podla mna na slabsie diagnozy, boli na tom aj moji synovia, mali nejake rastove problemy s kolenom („Osgood- Schlaterova“ choroba, ci tak nejak). Neviem, kludne Mudr. Jesenskemu napis.
Ahoj Andrea. Mikrodiscektomiu mi robili v Ruzomberku, Mudr. Rusnak. Toto pracovisko aj tento clovek mali velmi dobre referencie, mal som ale stastie, lebo operaciu mi dohodol moj znamy za 2 dni… Ale skus, uvidis. Neviem, co je spravne v tvojej situacii, vcera sa mi dostala do ruk kniha o SM systeme („Smisek“ system) s pruznymi lanami, kde je na prvych strankach fotka extrudovanej platnicky a fotka o rok, kde sa extruzia vstrebala a nic tam nebolo – vraj vdaka tym cviceniam. Neviem…
ahoj, dakujem velmi pekne za tuto stranku, aj ked ja nemam herniu, ale extruziu, ale problem je to podobny….. mam 45 rokov a 20 rokov sedenia za pc a nesportovania asi urobilo svoje…. nikdy som ziadne problemy nemala, od jesene som tazsie vstavala z postele, ci stolicky, a v polke novembra sa to v priebehu tyzdna radikalne zhorsilo tak, ze od 15.11. som viacnemej leziaci pacient… vybrala som infuzie, beriem kadejake lieky, okrem kortikoidov, ktore som zatial odmietla… neurochirurg mi odporucil ozon v kombinacii s kortikoidmi… ozon som absolvovala pred 5 dnami, prvykrat som sa vyspala, ale bola to len jedna noc, potom sa to vratilo, aj kd v o dost mensej intenzite – tie bolesti uz nastastie nie su neznesitelne, ale aj tak su dost velke, takze vacsinu dna prelezim
Brano – kde si absolvoval tu mikrooperaciu? robia to bezne?
a chcem sa opytat, ci ste nahodou nepoculi, ze by niekomu pomohol aj laser – nadabila som na to na internete a na nejakych forach pisali ludia, ze si nohu tahali za sebou a po tejto terapii chodia vzpriamene http://www.rehabilitacia-poprad.sk/o-nas
zaujima ma, ci ste o tom niekto poculi
Ďakujem Braňo za podporu, tiež želám veľa zdravia, myslím, že druhá šanca tu určite je. Ja tiež na sebe makám a verím, že ma príroda nezradí. Zatiaľ to nejako ide.. Podľa toho čo píšeš, zvolil si si najmenej invazívnu formu operácie, čo je len dobre pre Teba a Tvoje telo.. Sme príliš mladí na to, aby sme to vzdávali, ale rovnaká chuť žiť plnohodnotne je asi v každom z nás, v každom veku. Jedno je isté, stále sa niečo „deje“ v chrbtici, dúfam, že to nie je nezvratný stav. Všetko info, čo tu mám na webe mi pomohlo, takže sa určite nejedná o náhodu, po operácii asi aj Ty musíš veľa cvičiť, tak nech je chrbtové a brušné svalstvo znovu silné!:)
Inak, mam 39 rokov.
Ahoj, drzim ti palce v tvojom boji. Mna to zlozilo rychlo a nezvratne, odkvacol som pri vytahu a vstal som na nohy o tyzden, po operacii. Medzitym som vselico nastudoval… Je to uz navzdy, s operaciou ci bez. Myslim, ze si dobre naladeny, ale operaciu neber ako najhorsiu moznu alternativu (myslim si). Ked budes mat uz ozaj zle priznaky (dlhe trpnutie noh, necitlivost a pod.), radsej to neodkladaj, mozes si takto ublizit viac. Nervy su potvory (zistil som). Moja volba bola aspon v tom, ze som si zvolil len mikrooperaciu (mikrodiscektomia), nech to tam nemam rozrezane jak krkovicku… A teraz sa chytam druhej sance. Myslim, ze aj po operacii tam druha sanca je, teda musim v to verit.
Ďakujem za reakciu a ochotu, za chviľu zaktualizujem môj zdravotný stav a články tu na webe. Pripravujem aj jednoduché fórum pre výmenu názorov a skúseností. Váš kontakt určite využijem:)
Skúste sa ozvať ako vyzerá Váš zdravotný stav teraz,ak prejavíte záujem o možnosť riešenia problému zavolajte na tel.0949 15 16 17